Vo svete zvierat sa nachádzajú bytosti, ktoré vyvolávajú u ľudí široký spektrum emócií — od hrúzobu do úctu. Zmeja, možno, zaujímá tu osobitné miesto. Polza sa po zemi, ale jej súvisí s nebeskými silami. Je smrteľne nebezpečná, ale jej obraz sa stal symbolom medicíny a uzdravenia. Ištuje, ale zároveň chráni poklady. Za tisíce rokov ľudskej histórie sa zmeja stala jedným z najmnohoznamenitejších a kontrastných symbolov. Vyskytuje sa v mýtoch, legendách, príbehoch a biblických témach — a vždy nese vlastný, osobitný význam. Ako však pochopiť túto kludnú, útečnú postavu, ktorá zároveň vyvoláva strach a poutá pozornosť?
Začneme najznámejším obrazom hada v západnej kultúre — s biblickým Hadom-ispokusiteľom. V Knige o stvorení sa had objavuje v Edénskom sadu ako chytrý, kovárny púštitel. Uveruje Evu, aby si zjesť plod zo stromu poznania dobra a zla, slávajúc, že sa stane «ako bohovia». Výsledkom je, že Adam a Eva sú vyhnatí z rája, a had je kletý Bohom: «…ty budiesz plaziť sa na chrbte v tvom bratričkom, a budiesz jedať prach po celý deň tvého života». Od tej chvíle sa had v kresťanskej tradícii stane symbolom hriechu, obmyšľovania, ľucifera a zla.
Ale v tomto epizóde je ukrytý aj paradox. Had ponúka človeku poznanie. Nie klamie: Adam a Eva sa istotne poznajú dobro a zlo. V tomto zmysle sa had stane nie len klamcom, ale aj vodičom k poznaniu, k dospelosti. Pravdepodobne preto niektoré gnostické prúdy, napr. ofity, uctievali hada ako nositeľa vyššej moudrosti. Tak sa v samotnom základe kresťanskej kultúry had stane dvojzmyselným symbolom: a nepriateľ, a učiteľ.
V antických mýtoch sa had tiež hrá významnú úlohu, ale jeho význam je viacfaremný. V antickom gréckom obyčajoch je had spojený so zemou a chthonickými silami. Píphon, obrovský had, chráni Delfský orákulum, kým ho nezabije Apollón. Ale tá istá hada sa stane symbolom moudrosti a nezemruteľnosti: Uroboros — had, ktorý kúše vlastný chvost, — predstavuje neustály cyklus života a smrti, začiatok a koniec.
Špeciálne miesto má had v obrazu Asklepia, boha liečby. Jeho symbolom je oveja, obvinutá jednou hadom. (Niekedy sa zámienajú s kaduceom Hermesa, kde je dvoch hadov, ale to je iný symbol). Prave tento obraz sa stal základom súčasnej emblémy medicíny. Prečo had? Pretože starovekí Gréci verili, že hady majú dar liečby a vzkriesenia: oneskorenú kožu a obnovia sa. Tak sa had zo symbolu smrti premenil na symbol obnovy a liečby.
Vo východných kultúrach je postoj k hadu radikálne iný. V Indii sú hady (nagí) považované za polobohovských bytostí, strážcov vody, pokladov a tajných vied. sú moudrý, mocný a často vystupujú ako ochranári Budhy. V ikonografii Budhy Šákjamúni, napr. mnohohlavý kráľ nagov ho chráni pred deň. V hinduizme je had Šesha, na ktorom leží bog Višnu, symbolizuje nekonečné čas a kozmický poriadok.
V Číne a Japonsku sa had často premení v draka — bytosť, ktorá už nie je len plaziaci, ale lieta v nebe, ovládá prírodné síly a symbolizuje impériálnu moc. Ale a v obrazu hada sa uchováva aj spojenie s moudrosťou, dlhotrvalosťou a úspechom. V čínskej tradícii je had jeden z znamení zodpovednosti, a ľudia narodení pod týmto znamením sú považovaní za hlubokých, záhadných a majúcich neobvyklú intuíciu.
Vo slovanských povierchach je had komplexná a mnohoznamenná postava. Z jednej strany môže byť vyobrazením zla, ako Had Gorynych z ruských báiek — ognedýšiaci drak, odsadca žien a ničiteľ zemí. Z druhej strany je hada ochrankyňou domova, predzvesťou smrti, ale aj symbolom plodnosti. U Slovanov existoval kult «domového uha» — domácej hady, ktorú považovali za ducha predka, chrániacu rodinu. Zabíjať takú hadu bolo strašný hriech.
Špeciálne miesto má obraz Berenginy — ženského božstva, ktoré niekedy sa vyobrazovalo v podobe hada alebo bolo spojené s hadmi. Berengina chránila rod, domový oheň a plodnosť. V tomto zmysle bola hada u Slovanov nie len monstierom, ale aj ochrankyňou, strážkyňou rodu. A v ľudových príbehoch sa had často stáva objektom prebojov hrdinu, ale niekedy aj pomocníkom, ak hrdina prejaví úctu a odvahu.
Dnes sa obraz hada ďalej žije v literatúre, filme a umení. Sústredíme sa v knihách o Harrym Potterovi (had Nagini, vasilisk), v hororových filmoch, kde sa stane vyobrazením prajedinského strachu, a v psychologických trillerech, kde symbolizuje zradu a skrytú hrozbu. Ale zároveň ostáva aj symbolom moudrosti — pamätáme sa napr. na film «Kniha džunglí» alebo obrazy hadov v tetovkách, kde často znamenajú transformáciu a obnovu.
V masovej kultúre sa had tiež používa ako znak nebezpečia a varovania. Avšak existujú aj hnutia, ktoré sa snažia obnoviť pozitívny obraz hada, pripomínajúc jeho významnú úlohu v ekosystéme. Na Medzinárodný deň hada, 16. júla, mnoho zoologických záhrad a ekologických centier organizuje akcie, aby vyvrátili mity o hadoch a ukázali ich krásu a užitočnosť.
Tak prečo had, navzdory všetkým strachom, ostáva jedným z najživotnejších a najhlubších symbolov v kultúre? Pretože je zrkadlom našej vlastnej dvojzmyselnosti. Môže zabiť, ale môže tiež uzdraviť. Môže klamúť, ale môže tiež otvoriť pravdu. Skakuje medzi svetmi, medzi životom a smrťou, medzi svetlom a tmutom. V tomto zmysle je had nie len zvieratá. Je metaforou človeka, jeho neustálého hľadania, jeho omylov a jeho moudrosti.
Had nás upomína, že dokonca najnebezpečnejšie môže byť užitočné, a najnechutečné môže byť krásne. A možno práve preto dodnes naň pozorujeme s zadržaným dechom — a s hrúzobom, a s uctievaním. Pretože je to my. A zatiaľ čo budeme bojať a uctievať túto kludnú stínu, bude ostávať jedným z hlavných symbolov našeho vnitorného sveta.
New publications: |
Popular with readers: |
News from other countries: |
![]() |
Editorial Contacts |
About · News · For Advertisers |
Digital Library of Czech Republic ® All rights reserved.
2025-2026, ELIBRARY.CZ is a part of Libmonster, international library network (open map) Preserving Czech's heritage |
US-Great Britain
Sweden
Serbia
Russia
Belarus
Ukraine
Kazakhstan
Moldova
Tajikistan
Estonia
Russia-2
Belarus-2