Myšlenka, že každé dve lidi na Zemi sú oddelené iba niekoľkými sociálnymi的联系mi, je známa ako teória "sest stupňov oddielania". Táto konceptuálna myšlienka je pevne ukorennená v masovej kultúre a má za sebou vážne vedecké založenie a dlhú históriu výskumov. Jej základ bol položený nie sociológmi, ale maďarským spisovateľom Frigyesom Karinthyom, ktorý v roku 1929 vo vypráve "Zlieňať" vyhlásil predpoklad, že každých dvoch ľudí na planéte spojuje reťazec nie viac ako piatich prostredníkov. Táto umelinská hypotéza neskôr inspirovala vedcov na rozsiahle experimenty.

Experiment Stanleya Milgréma: malý svet v konvertech

Prvý experimentársky overenie tejto teórie predpochádza v roku 1967 americký psychológ Stanley Milgram. V jeho známom experimente boli obyvateľom amerického mesta Omaha rozeslané listy s prosbou o ich predanie určitému burzovému maklérovi v Bostoni. Odesielateľ mohol konverť predať iba cez svého osobného známeho, ktorý, podľa jeho názoru, mohol byť "bližší" cieľu. Do konečného adresáta dorazilo iba malé množstvo listov, ale klúčovým výsledkom bolo priemerné číslo predávaní — to bolo približne päť až šesť. Tento zážitok vyvolal známe vyjadrenie "šesť stupňov oddielania", aj keď metóda Milgréma bola neskôr niekoľkokrát kritizovaná za možné štatistické chyby a nerепrezentatívnosť vzorky.

Evolution of the theory in the digital age

S počítačovou sieťou a sociálnymi sieťami vznikla pre vedcov neobvyklá možnosť overiť hypotézu na obrovských množstvách reálnych údajov. V roku 2008 vedci z Microsoftu, ktoríanalyzovali viac ako 250 miliárd okamžitých správ, prenesených medzi 240 miliónmi používateľov, zistili, že priemerná vzdialenosť medzi akýmkoľvek dvoma používateľom ich služby je 6,6 kroku. Ako rovnaký výskum, vykonaný na údajoch sociálnej sieti Facebook, ukázal ešte blíže spojené的联系и: v roku 2016 bola priemerná vzdialenosť medzi používateľmi iba 3,57 krokov. Tieto čísla ukazujú, že digitálne platformy, ktoré vystupujú ako globálny sociálny katalyzátor, nepotvrdili, ale skôr vyvrátili klasickú teóriu, ukazujúc, že svet sa stal ešte "menší", ako sa predpokladalo.

Критика a limity hypotézy globálnej spoločenskej spätosti

Narozdiel od overených dôkazov sa teória "sest stupňov oddielania" stretáva so závažnou kritikou. Hlavným obmedzením je to, že meria možnosť vytvorenia的联系и, nie jeho pravdepodobnosť alebo kvalitu. Sociálne siete sú nehomogénné: sú tvorené tesnými klastrami (rodiny, pracovné kolektívy), ktoré sú spojené slabými, ale veľkými的联系mi medzi známymi. Prave tieto "slabe联系i", ako ukázal sociológ Mark Granovetter, sú mostmi medzi izolovanými komunitami. Existujú však aj reálne izolované skupiny — plemena v džungli Amazonie alebo obyvatelia vzdialených arktických osad, ktorých zapojenie do globálnej siete vyžaduje veľa väčší počet prostredníkov, ak je to vôbec možné.

Philosophical and cultural resonance of the concept

Philozofické znamenie tejto teórie je viac ako len sociológia. Ponúka silnú metaforu jednoty ľudu, vizualizujúc neviditeľnú pavučinu, ktorá spája všetkých ľudí, nezávisle na ich kultúre, národnosti alebo sociálnom stave. Táto myšlienka inspirovala k vytvoreniu mnohých diel umenia, najznámejším z nich je hra Johna Guare "Šesť stupňov oddielania" a rovnomenký film. Táto konceptuálna myšlienka sa tiež stala základom populárnej hry "Šesť handášok do Kevina Baeckona", kde hráči musia spojiť akéhokoľvek hereckého herca s Baeckonom cez spoločné filmy. Tým sa teória zo vedeckej hypotézy stala kultúrnym fenoménom, ktorý zdôrazňuje základnú vzájomnú spätosť moderného sveta.

Permanent link to this publication: