Kedy slyšíme slovo „narcišizmus“, v hlavách sa objaví obraz samolюбného egotistu, ktorý sa prezera do zrkla a vyžaduje všetok obdiv. Mало kto si uvedomuje, že narcišistické vlastnosti môžu sa prejavovať aj u detí voči ich rodičom. Nie je to o dospievacom egotizme, ktorý so časom prechádza. Je to o hlubokom, chronickom správaní, keď dieťa používa rodiča ako objekt na uspokojenie vlastných potreby, bez toho aby mal ani kápiu úcty alebo empatie. Matka, ktorá sa stala obetou takého narcišizmu, často nerozumieta, čo sa deje: „Ja som mu dal všetko, prečo taký sa mám k nemu?“. Pojďme sa rozpraviť, ako rozpoznať detstvinský narcišizmus a čo s ním urobiť.

Ako sa prejavuje narcišizmus detí voči matke

Dieťa-narcišista nie je nevyhnutne hlasite a vyžaduje. Jeho nástroje sú manipulácia, degradácia a chladnosť. Možno ignoruje matku, ak jej niečo nedá. Možno verejne znevažuje jej vzhľad, vek, profesiu. Možno ju používa ako bankomát a keď sa peniaze skončia, zmizne. Nečuje jej úspechy, ale len žari, znieva a znieva. Nevykazuje starostlivosť, ak je matka nemocná, ale vyžaduje, aby oňa starala. Dospelý syn alebo dcéra môžu obviňovať matku zo všetkých svojich neúspechov („to ty mi nie dala stať pianistom“), bez toho aby sa vzali za odpoveďnosť. Pri tom vyžadujú obdiv: „Podívej, ako som úspešný (navzdory ti)“.

Zdroje narcišizmu u detí

Príčiny sú v výchove. Existujú dve hlavné cesty. Prvý je hyperopie a chválenie. Dieťa je od detstva presvedčované, že je špeciálne, talentované, lepšie ako všetci ostatní. Mu nie sú kladené hranice, nie sa učia učiť ostatných. Vyroste s presvedčením, že svet má kručiť okolo neho. Matka v tejto sústave je služobný personál. Druhý je chladnosť a odmietanie. Dieťa nedostalo dostatok lásky a tepla a ako ochranu postavilo obrovský „Ja“: „Mi nikto nie je potrebný, ja sam som schopný, oni všetci sú nezaslužní“. Takéto deti často prezíravajú matku za slabosť. Niekedy narcišizmus prechádza geneticky (od oca-narcišisty), ale to je vzácne.

Vekové zvláštnosti: dospievací egotizmus vs narcišizmus

Je dôležité rozlišiť normálny dospievací bunt od patológie. Dospievací môže být nezdvorilý, ignorovať, sporiti, ale v krízovej situácii sa stále ešte obráti k matke, je schopný empatie (aj keď nie vždy vykazuje), stydí sa za svoje činy. Dieťa-narcišista nezažíva ústyd. Jeho nezdvorilosť nie je ohraničená. Je schopný násilnosti. Ak mu sa odmietne kúpa drahého predmetu, môže zorganizovať histeriu s rozbíjaním nádobí alebo, čo je horšie, začať bojkotovať matku týždňami. Nevidí v matke človeka, ale iba funkciu.

Následky pre matku

Matka, ktorá vyrastala s dieťaťom-narcišistom, často sama sa stane závislou. Chádza po vejcorých skoľkach, bojí sa vyvoláť gnev. Trápi sa chronickým pocitom viny („nedodala“, „poskodila“). Jej sebavedomie klesá, vyvijajú sa úzkosť a depresia. Obravná správa dieťaťa pred príbuznými („on len bol unavený“). Finsky môže byť zbankrotovaná, platiac financovanie nekonečných kaprice. Mnoho matek ostane do starosti v tejto pasti, stratí zdravie a priateľov.

Čo urobiť matke, ak dieťa-narcišista ešte je malé (5-12 rokov)

Prvé je prestať podporovať narcišistické správanie. Nechoť sa na stranu histerií. Ustanoviť jasné hranice a pravidlá. Druhé je učiť empatii. Diskutovať o citoch iných ľudí, čítať knihy, kde hrdinovia pomáhajú jednotlivcom. Tretie je chváliť za úsilie, nie za výsledok („ty si zaslúžiš, že sa snažil“ alebo „ty si génius“). Četvrté nie je degradovať cítania dieťaťa, ale ani ho neuspokojovať. Piati je obrátiť sa na pedagogického psychológa, ktorý sa zaoberá chovskycho poruchami. Čím skôr začneme korekciu, tým väčšie sú šance predískať vývoj plného poruchy.

Čo urobiť, ak dospelý dieťa (18+) prejavuje narcišizmus

Tu už matka nemôže vychovávať. Jediný nástroj je prestať financovať. Prestať dať peniaze, platiť byt, kupovať autá. Ustanoviť pravidlo: „ty žiješ samostatne, komunikujeme, ak respektuješ moje hranice“. Ak dieťa agituje, zredukovať komunikáciu na minimálnu úroveň. Nečakať na úctu — nebude. Dôležité je, aby sama obrátila na psychoterapeuta, aby sa vypořádala s pocitom viny. Mnoho matek sa bojí, že ak ju „odmietnú“ dieťa, tak ho stratia. Ale finančná podpora iba zhoršuje narcišizmus.

Môže sa dieťa-narcišista zmeniť

V detstve – áno, pri intenzívnej terapii a zmeniť rodičovského správania. Vo veku dospelosti – veľmi zriedkavo. Ak u ľudí sa vyvinulo narcišistické poruchu osobnosti (diagnózu urobí psychiater), šance na zmeny sú minimálne. Terapia je možná, ale iba ak pacient uzná problém a chce sa meniť. Ale narcišiasto sa často neobráťia na psychologa, pretože nevidia problém v sebe, vidia ho v iných. Takže úlohou matky nie je „opraviť“ dospelého syna alebo dcéru, ale zachrániť sa.

Rozdiel medzi dcérou-narcišistkou a synom-narcišistom

Dcéry častejšie manipuluju cez pocit viny („ty si zlý matko, pretože...“) a používajú emocionálny šantáž. Mogu nastaviť otca alebo iných príbuzných proti matke. Synovia častejšie sa chovajú očividne agresívne, môžu oškodzovať, podniecať ruku (už nie deti, ale dospelí muži). Dcera môže imitovať starostlivosť, keď jej niečo potrebuje, syn – priamo vyžadovať. Ale v oboch prípadoch matka utrží.

Prevencia: ako nevyrostať narcišistu

Lúbiť bezpodmienne, ale nie potakať. Chváliť za úsilie, nie za vrozené kvality. Učiť zodpovednosti: od 5 rokov by malo dieťa mať povinnosti v domácnosti. Nevyriešovať jeho problémy (zabudol denník – aď ide dostávať dvojku). Učiť prehrazovať. Neustaviť dieťa v stredu rodiny, ale ani ho ignorovať. Ukazovať vzorom úctu k starším a úctu. A najdôležitejšie – nie pokúšať sa žiť jeho život, uznávať jeho samostatnosť.

Narcišizmus detí voči matke je ťažký kríž. Ale ak sa v tomto opisuje, pamätajte: nie ste povinní snášať urážky a vyžívanie, aj keď „to je môj dieťa“. Máte právo na úctu a starostlivosť. Niekedy jediný východisko je pustť, aby sa zachránila sama. A to nie je egotizmus, ale samozachranenie.

Permanent link to this publication: