Tanec a pieseň pre futbalistov z Južnej Afriky

Kedy slyšíte slovo «Južná Afrika», pred očami sa vám vynoria savany, zlaté pláže a samozrejme futbal. Tu hrajú futbal nie len nogami, ale celým telom, dušou a hlasom. Futbalisti JuАР, buď to národná reprezentácia «Bafana Bafana» alebo miestne kluby, sú známi svojou energiou, ktorá sa vlieka do tanečných a piesňových vystúpení pred, počas a po zápase. To nie sú iba emócie, ale starobylá tradícia, ktorá spája šport a kultúru banutu.

Diski: tanec, ktorý slyšíte na štadióne

Hlavný futbalový tanec Južnej Afriky je diski. Slovo pochádza z anglickej slova «disc», ale v podstate to je imitácia driblingu, len bez míча. Hráči pohybujú nohami, ako by obchýdzali súpera, pričom sa ich tela krčia. Diski môžu vykonávať individuálne alebo všeobecne. Na Majstrovstvách sveta 2010, ktoré sa konali v Južnej Afrike, hráči reprezentácie vykonávali diski pred zápasmi. Tento tanec symbolizuje obratnosť, listvenosť, ulicový futbal. Mnohí južnoafričtí hviezdy (Stephen Pienaar, Benni McCarthy) hovorili, že diski ich pomáha uvoľniť pred hrou a zároveň zastrašiť súpera.

Vuvuzela: pieseň namiesto meča

Vuvuzela je dlhá plastová dudka, ktorá vydáva húčiaci zvuk. Jej zvuk na MS 2010 sa stal symbolom turnaja. Ale pre južnoafričania je vuvuzela nie len zvukový nástroj, ale súčasť rituálu. Fanúti do nej dychajú v taktu piesní. Najpopulárnejšie futbalové piesne sú: «Shosholoza» (tradičná pieseň uhlárskych dolomín), «Ibhola Lethu» («Naš futbal»), «Kunzima» («Tížko»). Hráči súpevajú s tribunami počas rozjaženia. Po góle môžu futbalisti vzatie vuvuzelu a «trubite» víťazstvo. To je spojenie s koreňmi: hudba a tanec tu vždy boli formou komunikácie s predkami.

Gumboot: tanec, podobný boju

Gumboot (gumboot dance) je tanec v kozích sapógoch, vyniknutý africkými dolomínovými robotníkmi. Rytmické ťukanie nohami a šlapanie po sapógach. Moderní futbalisti niekedy používajú prvky gumbootu v oslavách. To vyzeralo agresívne, ale smiešne. Napr. útočník «Orlando Pirates» (klub z Johannesburgu) po tridenom góle vykonal gumboot pod rytmus, ktorý odbojovali jeho spoluhráči. Tento tanec ukazuje sílu a jednotu.

Krik pred hrou: «Afrika!»

Pred zápasmi často vykonáva reprezentácia JuÁR krik «Viva Africa!» alebo «Ayoba!». Ayoba je slangové slovo, ktoré znamená «skvelo», «odlišne». Futbalisti stojú v kruhu, krčia sa a křičia. To sa podobá rituálom zuluských vojnov pred bitvou. Táto tradícia bola zavedená už v 90. rokoch kapitánom Neilom Tovim. Dnes ju podporuje kapitán Ronwen Williams. Krik synchronizuje tím, zvyšuje bojový duch.

Moderné hviezdy a ich tance

Slávni južnoafričtí futbalisti, ktorí hrajú v Európe (Percy Tau, Lebohang Manaka, Leil Foster), prinesli do klubov prvky diskí. Tau v roku 2024 po góle za «Burnley» vykonal diskí, čo vyvolalo obdiv fanúšikov. Moises Sibisi, legenda «Orlando Pirates», je známy svojou hlavnou tancou s lávkou vode na hlave. A bývalý brankár Brian Balí (Itumeleng Khune) tancoval na tyči. V južnoafričkom futbale sú tance nie šťastne, ale skvelo.

Fanúšikské piesne a tance: štadión ako diskotéka

Štadióny v Južnej Afrike počas zápasov pripomínajú tancomi. Fanútikovia tančia papa-pa (tanec s podniesenými rukami), toi-toi (skoky na mieste s rytmickými pohybmi). Oni piesňujú: «Shi-sha-la-za!» pod zvuky vuvuzel. Hráči často prichádzajú k tribúnam a tančia spolu s fanúšikmi. To ničí bariéry medzi hviezdami a verejnosťou.

Vplyv pandémie: čo sa zmenilo

Počas pandémie boli štadióny prázdne, tance a piesne ustúpili. Ale po návrate verejnosti sa ohnivosť obnovila s novou silou. Hráči sa snažili o energiu tribún. V roku 2022 ju južnoafričania na Majstrovstvách Afriky naštvali pred zápasom s Marokom, keď vykonali diskí a spievali hymn na zulu. Tance a piesne sú DNA južnoafričského futbalu.

Tanec a pieseň pre futbalistov z Južnej Afriky nie sú prílohou hry, ale jej srdcom. prostredníctvom pohybu a rytmu predávajú históriu svojho národa, jeho bole a radosť. A keď «Bafana Bafana» vychádzajú na pole, darujú svetu nie len futbal, ale aj malý kus Afriky — hojnej, rytmickej, neovzdanlivanej.

Permanent link to this publication: