Plastik a oceán: koď naša obalba postane ich domom

Výrobba plastičných materiálov trvá už viac ako sto rokov. Počas tohto času sa stal neoddelnejšou súčasťou našich životov — obal, nádobí, oblečenie, technika, dokonca lieky. Ale na rozdiel od nás oceán si plast nevybral. Dostal ho v náklade. Každý rok sa do morí dostane milióny ton plastičných odpadkov a už dnes v oceáne plavajú celé \"ostrovy\" odpadkov. To nie je len ekologická katastrofa. To je zlomový moment v dejinách planéty, keď materiál vytvorený pre zjednodušenie sa stane hrozbou pre život — včetne našeho vlastného.

Plastik v oceáne: odkiaľ pochádza

Hlavným zdrojom plastičného materiálu v oceáne je pevnina. Okolo 80% všetkého morského odpadu sa dostane do mora cez pobrežie: cez riečky, vetier, nelegálne skládky, odtoky povodňových vod. Plastové lahve, balíky, jednorázové nádobí, obal od produktov — všetko, čo je vyhodené na ulicu, sa nakoniec dostane do mora. I keď žijete v strede kontinentu, váš odpad môže dorobiť do oceánu cez riečný systém.

Druhá, aj keď menšia časť, sú odpadky z lodí. Rybоловné sieti, stratené kontajnery, odpad z krútiacich lodi — všetko to sa stane súčasťou oceánskeho odpadového cyklu. Hneď po tom, ako sa plast dostane do vody, nezmizne, ale rozpadne sa na malé častičky — mikroplastik, ktorý nie je viditeľný na očích, ale jeho následky sú ohromné.

Veľké pacifické odpadkové pole: mýtus a realita

Určite ste slyšeli o \"odpadkovom ostrove\" v Tichom oceáne. V skutočnosti to nie je ostrov, ale obrovská oblasť, kde sa pod vplyvom prúdov hromadí plast. Nachádza sa medzi Kaliforniou a Havajami a zaujímá priestor, ktorý je porovnateľný s Franciou, Nemeckom a Španielskom spolu. Avšak nie je to hustá skládka, ale skôr mŕtvy \"sup\" z malých častíc, v ktorom plavajú aj väčšie fragmenty.

Podobné pole je v každom oceáne a roste každý rok. Vedeckí pracovníci predpokladajú, že v oceáne sa momentálne nachádza viac ako 150 miliónov ton plastičného materiálu a táto čísla sa zvyšujú o 8–10 miliónov ton každý rok. Ak nebudeme podnikať opatrenia, do roku 2050 bude v oceáne viac plastičného materiálu ako ryb — samozrejme, nie podľa počtu jedincov, ale podľa hmotnosti, čo je ohromujúce porovnanie.

Plastik v potravnom reťazci: od planktonu po človeka

Najstrašnejšou časťou je to, ako sa plast dostane do potravného reťazca. Mikročastičky plastičného materiálu menšie ako 5 mm sa požerajú planktonom, rybami, mliečkami a morskými vtákmi. Mylne ich pokladajú za jedlo. Plast nie je strávený, ale vyvoláva zánety, blokuje gastrointestinálny trakt, znižuje vstřebávanie živín a viede k postupnej smrti.

Ale to nie je všetko. Plast sa chová ako magnét: pritahuje toxické látky z vody — PCB, diokíny, pesticídy. Keď ryba požere tento kus plastičného materiálu, chemikálie sa dostanú do jej organizmu a potom do organizmu toho, kto túto rybu požere. Včetne človeka. Jedíme morепrodukty, používame morskú soľ, dýchame mikročastičkami, ktoré sa pohybujú v atmosfére. Plast už je v nás — štúdie ho našli v krvi, v pľúcach a dokonca v placentách novonarodených.

Vplyv na morské zvieratá: nie iba zapútenie a požeranie

Veľké kusy plastičného materiálu ohrožujú život kviatov, želv, delfínov a fúkňavcov. Zapútujú sa v odtrojených sietiach, zadychujú v plastičných obalech od obalov, berú polyetylenové balíky za medúzy. Ale sú aj ďalšie jemné efekty. Napr. niektoré látky uvoľňované plastom môžu narušiť endokrinnú sústavu zvierat, znížiť ich schopnosť rozmnožovať sa. U mnohých druhov už boli zaznamenané zmeny v správaní súvisiace s znečistením.

Špeciálne ohrozené sú morské vtáky: často krmejú svoje mláďatá plastom, mysliace, že to je ryba. Podľa odhadov vedcov už požrali plast 90% morských vtákov aspoň raz v živote. To nie je len štatistika — to je signál o tom, že celá ekosystém je ohrozený.

Čo môžeme urobiť: od odmietania po recykláciu

Globálnych rozhodnutí je dve: znížiť výrobu plastičného materiálu a zaisťiť jeho recykláciu. Ale na osobnom úrovni môže každý z nás urobiť veľa. Predovšetkým odmietnuť jednorázový obal — lahve, balíky, šálky, rúry. Vyberať zboží v opakovaťelných obaloch. Vo druhom mieste podporovať spoločnosti, ktoré používajú recyklovaný materiál. Vo tretím mieste účastniť sa úprav pobreží a správnne sortovať odpad.

Politické opatrenia sú tiež dôležité. V Európskej únie už boli zakázané najčastejšie jednorázové plastičný materiály. Mnoho krajín zavádza dane za plastičný obal. Treba vyžadovať zodpovedný prístup od podnikov, a potom sa trh zmení. Čistý oceán nie je utopie, ale otázka času a spoločných úsilí.

Závěr: oceán nemusí byť odpadňák

Plastik v oceáne je zrkadlo našeho spotrebovania. Vidíme v ňom naše zvyky, našu spěch, našu beznádnačnosť. Ale vidíme aj možnosť zmeniť všetko. Každý odmietnutý balík, každá vyčistená láhev z pláže je krok k tomu, aby oceán ostal oceánom, a nie zvrhaliště. Planéta nie je schopná spracovať to, čo vyhodiaeme. Ale môžeme prestať vyhodiať.

Permanent link to this publication: