Slovenskí spisovatelia o Vianoči: med zabúraním, pamäťou a Novým rokom Téma Vianoč v sovietskej literatúre predstavuje komplexný fenomén kultúrnej paliptiky, kde náboženský svátek bol postupne mačkaný, nahrávaný, ale zachovaný v podtekstu, nostalgických vzpomínkach a ako svetské kódy. Po Októberovej revolúcii v roku 1917 bol Vianoč ako náboženský svátek zakázaný a od roku 1929 bol voľný deň zrušený. Kultúrna politika bojovala s „popovskými zvyklinami“, vyradzujúc symboliku ateistickou propagandou a novým, sovietskim svátkom — Novým rokom (od roku 1935). Literatúra odrazila všetky etapy tejto transformácie: od satirického odhalenia po nostalgickú pamäť a úplné vstúpenie do novoročnej mýtológie. Prvý etap (1920-é – začiatok 1930-ých): Odhalenie a satira V rannej sovietskej literatúre bol Vianoč vyobrazený ako nebezpečný, buržoázny a mračný zvyk, symbol tmy a sociálneho nerovnosti starého sveta. Vladimir Majakovskij, poéma „Dobrá!“ (1927). V slávnom odseku „Kto byť?“ sú verše priamo útočiaci na vianočný mýt: „A Vianočný dedo sa Vám nebude zjavíť / s košíkom / darov / a s jmelím / v rukách…“. Pre Majakovského je Vianoč časť sveta meštiactva a obmanu, ktorý má byť zmeten revolúciou. Mihail Zacharenko, príbehy. V svojom typickom klíči ho vysmevoval obyčajné, лицemierne pristup k svátku. V príbehoch o NEPe sa vianočné obriady predstavujú ako prázdna formalita, za ktorou sa skrývajú chúťa, opilosť a rodinné sváre. Náboženský význam je úplne ignorovaný alebo vykladaný ako nesmysl. Druhý etap (súčasť 1930-ých – 1950-é): Translačia a nahrávanie. Narodenie sovietskeho Nového roka Od začiatku 1930-ých, po reabilitácii jemelie ako „novoročnej“ a nie vianočnej, začalo sa aktívne konštrúrovať svetský sovietsky svátek. Pisci sa stali súčasťou tohto procesu, vytvárajúc novú mýtológiu. Samuil Marcšak, „Dvanásť mesiacov“ (1943). Aj keď hra-formálne o novoročnom priahe, jej hluboká štruktúra je čisto vianočná. To je príbeh o čarodejnom odmenovaní: dobra, pracovitá a pokorná nevlastná sesternica (analog evanjelických „chudobných ducha“) dostáva od personalizovaných prírodných síl (mesiacov) to, čo je nemožné v normálnom živote — podzimník v zime. To je svetská spracovanie motívu „vianočného čudu“, kde čarodejstvo prichádza ne od Boha, ale od spravodlivých síl prírody a je spojené s mravným výberom. Lev Kassil, „Konduít a Švambránie“ (1930-1933). V autobiografickej poviedke je výrazná scéna prípravy na predrevolučné Vianoč v inteligentnej rodine. Kassil ho opisuje s teplom a ironiou ako svet detských fantázií a rodinných tradícií, ktorý bol neodvolateľne stratený po revolúcii. To je jeden z mála príkladov nostalgického, ale nie odsudzujúceho pohľadu z sovietskej súčasnosti na minulosť. Tretí etap (odteplenie a pozdňosovietsky obdobie): Nostalgie, pamäť a podtekst V ľahšej dobe sa téma predrevolučného, „učudzového“ Vianoču vracia ako symbol strateného detstva, tepla a tradičnej kultúry. Ivan Šmelen, „Leto Pána“ (1933-1948). Aj keď spisovateľ emigroval, jeho autobiografická kniha, úplne postavená okolo pravoslávneho kalendára, sa v Sovietskom svete rozšírila v samizdate a v neskorších vydaniach. Kapitoly o Vianoči sú hymnom na patriarchálny poriadok, vieru a obriedovú krásu svátku. Pre sovietskeho čitateľa to bolo okno do úplne iného, zakázaného sveta. Valentín Rasputin, „Učby francúzskej“ (1973). V príbehu sa dej odohráva v zime, a hlavný hrdina, hladoviaci chlapec z sibírského dediny, dostáva od učiteľky balíček. Aj keď o Vianoči nie je priamo hovorené, motiv tajnej milosti, darovania potrebnému dieťaťu v chladnom, temnom čase hlboce rezonuje s vianočnou etikou súčasti. To je svetská, humanistická verzia vianočnej histórie. Jurij Kovál, „Dobrodružstvá Vasiľa Kurolésova“ (1970-é) a iní. V próze Kovaľa, najmä v príbehoch o dedine, často sa vyskytuje atmosféra tichého, skoro pohanstského zimného čudu. Jeho zima je čas rozhovorov pri kachli, neobvyklých stretnutí, zvláštného svetla. Aj keď sa vyhýba priamej náboženskosti, jeho estetika je plná toho istého pocitu tajnosti a očakávania, ktorý historicky bol spojený so svátkmi. Zaujímavý fakt: „Majsterňák“ a kinematograf Zvláštnu úlohu zohrala báseň E.T.A. Hoffmanna „Majsterňák a myšíny kráľ“ (a balet Čajkovského). Aj keď je to vianočná báseň v podstate (deň aktivity je v Štedrý deň), v Sovietskom svete bola úplne prispôsobená pod Nový rok. V slávnom filmovaní z roku 1973 „Majsterňák“ (rež. B. Stepancov) a v divadelných inšcenáciach bola náboženská časť zredukovaná na nulu, a svátek bol prezentovaný ako čarodejnícky bal. To je klasický príklad kultúrnej nahrády: vianočná magia bola zachovaná, ale „prebalená“ do dovolenej ideologickej formy. Závěrečné závěry: tri strategie psania Teda sovietski spisovatelia existovali v tvrdom ideologickom poli, čo vzbudilo niekoľko strategií spracovania témy Vianoč: Priame odmietanie a satira (počiatok obdobia). Svätek bol vyobrazený ako symbol zaostalosti a obmanu. Nahrávanie a preklad (stalinistický a povojnový obdobie). Vianočné archetypy (čarodejstvo, darovanie, premena) boli prenesené na Nový rok, vyčistené od náboženského kontekstu a naplnené sovietským obsahom (viera do svetlého budúcnosti, kolektívna radosť). Jemelie, Dedo Mráz, dary – všetko bolo „recyklované“ z vianočnej tradície. Nostalgie a podtekst (pozdný Sovietsky svet). Vrátenie témy ako kultúrnej pamäte, osobného prežívania strateného „domáceho“ tepla a ako univerzálny humanistický príbeh o milosrde, detstve a čudu. Závěr: Téma Vianoč v sovietskej literatúre je nie prítomnosť témy, ale jej komplexná metamorfoza. Náboženský svátek bol vyradený na perifériu oficiálnej kultúry, ale jeho hluboké psychologické a naratívne štruktúry sa ukázali neodstraniteľné. Rozrástli sa v tvare svetských príbehov, nostalgických vzpomienok a humanistických príbehov o dobru. V konci, sovietska literatúra, aj keď odmietala Vianoč, neúmyslne dokázala jeho kultúrnu udržateľnosť: jeho archetypy sa ukázali silnejšie ako ideologické zákazy a boli asimilované novému, sovietskému kalendáru, vytvoriac unikátny hybrid – svátek, v ktorom pod maskou Nového roka žilo tajne ducha Vianoča, bez Boha, ale zachovaného čudu.
© elibrary.cz

Permanent link to this publication:

https://elibrary.cz/m/articles/view/Sovietski-spisovatelia-o-Narodenstve